reklama

Most bez druhého brehu

Na chodbe stojí plná taška zabalených darčekov. Už sa to stalo takmer pravidlom. Naplánované stretnutie s deťmi bolo na poslednú chvíľu zrušené. Deti sú choré, odcestované, museli ísť na krúžok, k starým rodičom alebo kamarátom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nemôžu, lebo, lebo, lebo. V obývačke na stole je pohodené rozhodnutie súdu s určeným stykom. Súd uznal, že ako otec mám právo stretávať sa so svojimi deťmi a podieľať sa na ich výchove. Na papieri to vyzerá naozaj výborne. V skutočnosti je to len vymedzený čas na moju bolesť. Každý utorok a štvrtok od šestnástej do dvadsiatej hodiny si jatrím spomienky na svoje deti, ktoré nevidím, nepočujem a nemôžem objať. Vyhodím peniaze na cestu tam a späť len preto, aby som si opätovne potvrdil, že ani tentokrát ich neuvidím.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stojím pri okne a pozerám do ulíc. Prechádzajú po nich rodičia s deťmi. Držia sa za ruky. Deti medzi nimi poskakujú, nechajú sa prenášať cez chodník a dvíhaním nôh si robia hojdačku držiac sa oboch z každej strany. Sú šťastní a ani len netušia, aký zázrak práve prežívajú. V tom pološere mi natiahnuté detské ruky pripadajú ako most medzi dvomi brehmi. Predstavujem si, ako sa jeden z tých brehov odsúva. Na moste vznikajú trhliny a celý sa rúca do vody. Tento obraz ma natoľko vystraší, že otočím hlavu a zosuniem sa do pohovky. Prezerám si priestor okolo seba. Oči mi opäť padnú na nerozbalené darčeky. Je mi tak smutno, tak veľmi smutno. Prázdna, do pološera ponorená izba je naplnená sužujúcim tichom. Nič iné iba polotieň, ticho a zrútený most v zreničkách očí mojich detí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Opäť boli choré. Už som bol na ceste, keď mi prišla správa: "nejazdi, deti sú choré, nemôžete sa stretnúť". Och, nie! Toto nám predsa nemôže urobiť! Určite viem že deti sa tešia. Sú fakt choré??? A čo keď sú choré? Prečo vlastne nemôžem byť s nimi keď sú choré? Veď keď sme bývali v jednom byte vstával som k ním, keď mali teplotu, dával som im antibiotiká, robil zábaly a varil lipový čaj. Dnes matka povie, že sú prechladnuté a je po vymedzenom čase na naše stretnutie. Ešte niekoľko takýchto mesiacov a stratím s nimi kontakt. Už nebude vôbec nič. Zmocňovala sa ma panika. Rozhodol som sa ísť a vidieť ich aspoň chvíľku, hoci aj choré. Zvonil som dlho. Dvere ostali zatvorené a tak som sa opäť vrátil domov sám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte pred pár hodinami som sa bojazlivo tešil, že aspoň na Vianoce budem s deťmi. Dúfal som, že počas sviatkov, kedy by ľudia mali byť súcitnejší a lepší, budem môcť prežiť to, čomu sa v zákone o rodine tak dôstojne hovorí "rodičovské právo". Vidieť svoje deti, dať im pod stromček darčeky, postaviť si s nimi lego a ochutnávať babičkine vanilkové rožky. Rodičovské právo, ktoré vám každý prizná, ale nikto nedá, pokiaľ sa matka rozhodne, že vám toto právo jednoducho patriť nebude. Radil som sa s psychológom, právnikom aj detským ombudsmanom. Mám nové rozhodnutia, ďalšie informácie a skúsenosti. Napriek tomu nemám deti. Neviem, prečo je to takto. Viem však, že je to pre naše deti veľmi zlé. Vždy som si myslel, že keď partneri prestanú spolu žiť, prestanú byť síce partnermi, ale zostanú rodičmi. Som schopný priznať svoj podiel viny na konfliktoch, ktoré nás rozdelili. Súhlasím s názorom, že za každý rozpad vzťahu sú zodpovední obidvaja. Neviem však prijať to, že ak nechcem žiť so ženou, s ktorou mám deti, nemôžem ďalej byť ani ich otcom. Som predsa pripravený pomáhať jej s výchovou, starostlivosťou, finančným zabezpečením. Prečo to nechce? Veď by to pomohlo jej aj deťom? Prečo sa tak urputne snaží o niečo, čo je pre všetkých iba zlé?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pohltený do týchto úvah som si spomenul, ako sme sa s deťmi chytali za ruky a vytvárali kruh. Kruh! Symbol nekonečna. Detského nekonečna lásky, bezpečia a istoty. Dnes je na kruh už príliš málo rúk. Spojenie zostávajúcich rúk vytvára len úzky priestor, z ktorého bol vytlačený mužský aspekt. Možno zostala láska, láska nežná, ochranárska a starostlivá. Ale odišiel tok mužskej energie, ktorý upevňuje druhú stranu brehu. Ten, ktorý mal vytvoriť priestor pre pokoj, oporu, zdravé sebavedomie, odvahu a dobrodružstvo. Tento vzorec správania sa rozlial a zanikol v suti zrúcaniska. Mám strach. Chodím si po rady, získavam rozhodnutia, platím za informácie a nechápem, že tí, ktorí majú pracovať pre najlepší záujem dieťaťa nevidia trhliny a vôbec im nevadí rúcajúci sa most.

Jitka Hasíková

Jitka Hasíková

Bloger 
  • Počet článkov:  39
  •  | 
  • Páči sa:  409x

Zaujímate ma. Preto chcem s vami zdieľať svoje skúsenosti, poznania a názory, ktoré som získala ako advokátka, ale aj žena vnímajúca komplexnosť tohto nádherného bytia. Som zvedavá a viem sa podeliť o všetko, čo stojí za reč. Skúsme sa rozprávať o tom, čo nás pobaví, zaujíma, čo nás posúva k lepšiemu chápaniu tohto sveta a zlepšeniu nášho života. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu