Viem si však predstaviť, čo by urobil Nemec alebo Francúz pri stretnutí s krajanom, ktorý mieša ich materinský jazyk s angličtinou. Dal by mu mokrý uterák na hlavu. Previezol by ho do ticha, poskytol by mu pokoj a podal tekutiny. Možno by sa na neho súcitne zadíval a želal si, aby sa z toho dostal.
Slovák? Ani si to už nevšimne.
Nedávno som sa zúčastnila obchodného rokovania. Všetci sme boli Slováci a zastupovali sme slovenské firmy. Napriek tomu sa obchodný partner odvolával na facility management , predmetnú vec musel po schválení posunúť do vyššieho levelu a dať priestor na vyjadrenie managementu ... Chvíľkami som nevedela v akej reči sa rokovanie vedie. Vyšla som z budovy a oproti mne stál billboard s nápisom for rent, for sale. O niekoľko dní, v televíznom programe, moderátorka pozývala súťažiacich na stage, keď sa podľa nej priblížil finish slávnostného večera.
Chápete? Sme na Slovensku, tak prečo melieme ako negramotní pomätenci, ktorí nevedia akou rečou vlastne majú rozprávať. V minulosti, keď sa Maďari žijúci na Slovensku rozprávali medzi sebou tak, že do každej druhej vety vsunuli slovenský výraz, boli nám na smiech. To, že neovládali svoju materinskú reč, aby si nemuseli pomáhať slovenskými výrazmi, sme vnímali ako ich mínus a nie ako prejav vzdelanosti. Keď Čech na Slovensku pletie do svojej češtiny slovenské výrazy, pripadá nám „vlezlo“ a určite si nás nezískava týmto skomoleným prejavom. My sa dnes snažíme vyzerať múdro a svetovo tým, že splietame slovenčinu s angličtinou a cítime sa pritom cool!
Vážim si každého, kto rozpráva viacerými jazykmi, rovnako ako si vážim vzdelaných a múdrych ľudí. Je ale miešanie slovenčiny s angličtinou skutočne prejavom znalosti alebo dokonca vzdelanosti? Nechápem, že tento prvok rozkladu nášho jazyka nevadí predstaviteľom žiadnej politickej strany. Hrdo, slušne a ešte neviem ako, len nie po slovensky. Nevadí to školstvu ani súkromným televíziám, ktoré takéto skomoleniny tolerujú. A čo jazykový zákon? Nič ?? Nevadí, postavíme pred parlament vysoký stožiar a pozdravíme sa hello friend, nezabudni, že si hrdý Slovák !
Po rokovaní, na ktorom sa používalo viacej anglických výrazov ako slovenských, som rozmýšľala akú podobu bude mať slovenský jazyk o dvadsať, tridsať rokov ... Budeme ešte vôbec mať svoj vlastný jazyk?
Rozumiem tomu, že každý jazyk sa vyvíja. Chápem, že niektoré nové výrazy nemajú vyjadrenie v pôvodných jazykoch. Viem, že by bolo smiešne prekladať facebook, notebook a podobne. Prečo ale moderátorka pozýva účinkujúcich na stage a nie na pódium, prečo sú veci for sale a nie na predaj to skutočne nechápem.
Rovnako tak nechápem, že sme ochotní vzdať sa čistoty svojho materinského jazyka len preto, aby sme niekomu ukázali, že čo? Vieme po anglicky?