Nech ide do basy, grázel jeden!

Autor: Jitka Hasíková | 20.8.2017 o 16:46 | Karma článku: 11,24 | Prečítané:  8918x

Sedíme pred pojednávacou miestnosťou. Muž obvinený z týrania svojej manželky čaká na záverečný verdikt. Premýšľa. Možno o ich spoločnom živote, možno o tom, koľkokrát chcel od svojej ženy odísť a mať konečne pokoj.

Viac ráz dokonca aj odišiel. Napokon jej plač, prosenie, vydieranie, ho vždy vrátili späť. Aký bol hlúpy a naivný, keď si myslel, že sa niečo zmení. Teraz hľadí na svoju manželku, ktorú súd nazýva poškodenou. Prišlo mu smiešne, že ona, ktorá mu spôsobila toľko utrpenia je označovaná za poškodenú. V jeho živote sa skutočne niečo zmenilo. Zadefinovali sa role ich spolužitia. Ona je poškodená a on obžalovaný. Vchádzame dovnútra a pripravujeme sa na záverečné defilé.

Vypočujte si rozsudok. Súd obžalovaného spod obžaloby oslobodzuje. Oslobodzuje...., oslobodzuje..., oslobodzuje .... .Slovo, ktoré znelo môjmu klientovi v nádeji asi tri roky a reálne po vyslovení ešte asi ďalšie tri dni. Konečne pokoj. Odvolanie je zamietnuté. Všetko sa skončilo. Bezsenné noci, stratená motivácia čokoľvek robiť. Koniec. Vracia sa normálny život. Koniec strachu, koniec predstáv, aké by to bolo v base. Koniec. Muž, ktorý čelil obžalobe z týrania blízkej osoby sa zbavil bremena, ťažkého ako veľký balvan. Uprene sa díva na mňa a čaká potvrdenie toho, čo práve odznelo. Áno je koniec. Povedala som mu a usmiala sa na tisíc otáznikov v jeho očiach. Pomaly sa zošuchol na lavicu. Sadol si, uložil si tvár do dlaní a začal usedavo plakať. Zaskočilo ma to. Nechala som ho, nech prežije pocit úľavy spôsobom, ktorý má práve po ruke. Keď po chvíli zdvihol tvár, dívala som sa na štyridsaťpäť ročného muža, ktorému tiekli slzy cez skrivený úsmev, vyjadrujúci pocit šťastia

Dívala som sa na neho a premýšľala o utrpení, ktoré prežívali títo dvaja ľudia. Z celého procesu bolo viac ako zrejmé, že sa nikdy nemali stretnúť a už vôbec nemali uzavrieť manželstvo. Hádky, konflikty, žiarlivostné scény, nedôvera, hrubé urážlivé oslovenia, to všetko sa stalo súčasťou ich života. Napokon, keď sa muž rozhodol ukončiť spolužitie a nadviazal mimomanželskú známosť, manželka nedokázala prijať rozchod. Možno zo strachu pred zmenou, možno z obavy o majetok a možno zo zlosti  podala podnet na začatie trestného stíhania pre týranie. Ktovie, či si pred týmto krokom položila otázku, čo bude víťazstvom práve rozpútavanej vojny?!

Tak či tak pripravila sa dokonale. Sledovala internet, čítala rôzne odborné články, pozerala relácie týkajúce sa domáceho násilia. Pripravila na výsluch všetky svoje kamarátky, zabezpečila si listinné dôkazy. Počas výsluchu opisovala útoky ešte spred dvadsiatich rokov. Detailne, dramaticky, prežito, akoby to bolo včera. Množstvo energie vynaloženej na prípravu stratégie, na vytvorenie dokonalého plánu. Poškodená bojovala ako drak, predkladala dôkazy, argumentovala, hádala sa a hlavne plakala, plakala a plakala. Nakoniec to aj tak nevyšlo. Po jej niekoľkých tvrdých výstupoch nikto v pojednávacej miestnosti nepochyboval o tom, že týranie zanecháva na osobnosti ženy iné deštrukcie, než aké predvádzala táto silná bojovníčka za svoje práva. V určitých momentoch bolo až komické sledovať jej „obranné útoky“, preukazujúce ako veľmi trpela.

Napriek tomu jej vlastné vnímanie svojho života bolo niečím bolestivé a smutné. Na mieste poškodenej sedela žena, ktorej sa zrútil svet. Svet z pohľadu nezainteresovaného človeka síce zlý, konfliktný, plný hnevu a podozrievania, ale pre ňu to bol svet, v ktorom vedela žiť. Teraz čo? Samota? Pätnásť rokov budovala s manželom firmu. Postavili si dom, v ktorom mali dielne. Výnosný biznis a život na úrovni. A teraz? Zvládne podnikanie sama? Bude sa musieť zamestnať? Dokáže sa dohodnúť na rozdelení majetku s týmto smradom? A ako to bude s dcérou? Koľko otázok a žiadna odpoveď. Len hnev, neistota, frustrácia... Tak čo? Za toto všetko predsa musí niekto zaplatiť. Tak nech trpí, nech trpí,  a ide do basy, grázel jeden!

Predstavila som si, čo všetko odhalili výsluchy obžalovaného, poškodenej, svedkov, ktorými boli rodinní príslušníci a známi. Koľko hanby a nepríjemných intimít sa dostalo do uší ľudí, ktorí sa náhodne zoskupili v tomto procese. Načo to všetko bolo? Nestačilo sa dohodnúť, že to už ďalej nejde? Nestačil rozvod? Museli sa títo ľudia takto bonusovo trápiť? Museli si po tých rokoch konfliktného manželstva priniesť ešte ďalší vzájomný trest? Možno nájdu odpovede na tieto otázky po rokoch. Možno to všetko vytesnia a nikdy sa v spomienkach nevrátia k tomu, čo im roky bralo pokoj a aj peniaze. Ktovie.

Poškodená odchádzala zo súdu zjavne sklamaná. Súd neuznal jej trápenie a neposlal muža, ktorý si našiel inú, do väzenia. V podstate nič nevyriešila. On? Neviem. V určitej chvíli mi povedal, že bol blázon, že zostával s poškodenou tak dlho. Podľa jeho slov mal dávno odísť a nenechať sa citovo vydierať. Neviem, či ho táto skúsenosť naučila umeniu odísť a vzdať sa niečoho na čom lipol. Cena za toto poznanie bola nesporne veľmi vysoká.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Peniaze na výskum dostal aj človek blízky Zoroslavovi Kollárovi

Výrobca okien bude skúmať sušenie.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Glváč sa zamotal do vlastných klamstiev

Ako sa podpredseda parlamentu nachytal.

Stĺpček Tomáša Prokopčáka

Výpalníci, ktorí berú slovenskej vede

Ako môže vyzerať schéma na ministerstve.


Už ste čítali?