Zatrúbiš a umrieš

Autor: Jitka Hasíková | 2.5.2015 o 19:00 | Karma článku: 5,78 | Prečítané:  1724x

Ťažký deň. Zhon, výčitky, tlak na splnenie termínov. Máš pocit, že sa zblázniš! Znova a znova. Termín, splnenie úlohy, nové úlohy, termín, zhodnotenie ... Konečne zamykáš, odchádzaš, sadáš do auta. Napätie nepovoľuje.

Vchádzaš do zápchy, kolóna áut sa vinie okolo teba ako dnešný deň. Otravuje, nedá sa obísť, len to celé prežiť. Nervozita sa rozlieva v tvojom vnútri a vibruje každým tvojim centimetrom. Strašný pocit. Konečne. Kúsok voľnej cesty. Pridáš plyn, ideš, aj keď pomaly, ale ideš.

Za tebou bliká auto, obchádza ťa, trúbi, predbieha sprava, trúbi, nervózny šofér ukazuje prostredník a znovu trúbi. Máš pocit, že z toho všetkého vybuchneš. Bezmocnosť, hnev, zlosť! Stačí, dosť. Zastavíš na svetlách križovatky. Kúsok pred tebou stojí auto s trúbiacim šoférom. Dosť. Máš zlosť. Vychádzaš z auta. Trúbiaci šofér stojí asi dve autá bokom od teba. Má stiahnuté okno. Prídeš k nemu a bez slova mu jednu vrazíš. Krv, údes, úľava. Sadáš opäť za volant a na pár sekúnd sa cítiť ako človek, ktorému sa dostalo zadosťučinenia. Pár sekúnd. Výdych, úľava, jednotka, dvojka, trojka, ideš. Ideš s pocitom pár sekundovej úľavy. Našiel si svoj spôsob. Na pár sekúnd. Trúbiaci šofér ťa opäť predbieha. Má krvavý nos, trúbi, zablokuje ťa. Musíš zastať a pozrieť sa do očí rozzúreného zraneného muža. Kričí. „Vyjdi von, no tak poď, tu si to so mnou rozdaj. Poď von. Ukáž, aký si frajer. No poď, udri si  teraz ...“  Strach. Nechceš byť v aute, nechceš byť vidieť a už vôbec nechceš stáť tvárou v tvár tomuto krvavému zlostníkovi. Vidíš, ako ti začína ničiť auto. Kope do pneumatík, odtŕha spätné zrkadlo, značky, vyťahuje kľúč a škriabe ti na dvere nelichotivé obrázky. Úľavu vystriedal strach a panika. Voláš políciu. Nemý výkrik o pomoc sa premieta do slúchadla telefónu na linke 158. Pane Bože, nech niekto príde a zastaví toho šialenca. Opäť stojíš s nastavenou tvárou a čakáš. Úder? Pomoc? Čo vôbec ešte čakáš. Koniec, nech sa toto všetko skončí.

Polícia, výsluch, mlčanie a panika. Chlapíka z polície odviezli rovno do nemocnice. Ublíženie na zdraví a jeho práceneschopnosť ti vytiahli ďalšieho žolíka. Čo sa to vlastne stalo! Obvinenie. Trestné stíhanie. Výsluchy, znalci, svedkovia, listinné dôkazy. Čas plynie. Stále ťa prenasleduje myšlienka na to čo príde.  Predvolanie na políciu, advokát, porada s obhajcom. Sedíš tvárou v tvár trúbiacemu šoférovi, ktorému si dolámal nos, lebo zatrúbil. Ten sa zmohol len na vetu: “Idiot, skoro si ma zabil!“ Hanbíš sa a najradšej by si ten deň vrátil späť.

Keby to bol film, pretočil by si ho na deviatu ráno. Pri príchode rozzúreného šéfa by si ostal milý, ale chladný. Vedel by si, že jeho hnev nemôže ovládať tvoj deň. Pri výčitke, že termín sa blíži a úlohy treba plniť na sto percent, by si sa zamyslel. Zhodnotil svoju prácu a povedal si, že robíš všetko tak, ako vládzeš a ako si schopný. Poklonil by si sa svojmu pokoju a pozval ho do svojho vnútra. Udržal si vnútornú vyrovnanosť, ktorú sa ti práve snažil ukradnúť zlostný šéf, aby si mohol verbálne udrieť do tvojho vnútra. Už by si vedel, že jeho hnev nesmie prebudiť tvoju bezmocnosť, pretože z nej sa liahne tvoja túžba udrieť.  Keby to všetko bol film. Vrátil by  si ho do času, kedy sa vieš pozrieť na veci pohľadom pokojného, vyrovnaného človeka. Človeka, ktorý vie, že všetko čo prichádza je len skúška. Iba ju musíš zvládnuť. Vedel by si, že kto začne prvý zúriť, prehrá. Pripravil by si sa na súžitie s pokojom. Pripravil by si sa na víťazstvo.

Ale to nebol film. Bol to tvoj deň. Nedá sa vrátiť. Nedá sa zobrať späť. Dá sa len  v spomienke pozrieť do očí svojmu zlyhaniu. Pozrieť sa do tvári zlosti, ktorá priniesla zlomený nos, rozbité auto a dve trestné stíhania. Spomienka, ktorá sa stále vracia. Prenasleduje ťa. Zákerne a vždy, keď pocítiš radosť z úplne malej veci alebo zážitku. Otázka: “Čo bude ďalej?“  sa stala súčasťou tvojho dňa a sprevádza ťa pri každej príležitosti. Och, radšej už nie! Už nechceš! Tento spomienkový zlý film ti vyháňa spánok. Tvoj škriatok únavy začína nový deň s otázkou: “Kedy sa to skončí?“ Kedy?  Keď prijmeš pokoj ako zásadné riešenie všetkého, čo prichádza. Keď sa nastavíš na svoju deviatu hodinu, v ktorej už budeš vedieť ako!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?